Pes na ceste

Majster prichádza na prelome rokov s novou prózou-esejou o vyčerpávajúcej chorobe zvanej láska k literatúre. Hlavnou postavou i rozprávačom je vydavateľský redaktor na dôchodku Iks Ypsilon. Vydáva sa po stopách ostrého kritika Rakúšanov a Rakúska Thomasa Bernharda a v jeho duchu – vo svetle spomienok na vlastnú účasť na literárnom dianí – nemilosrdne interpretuje spoločenský život Slovákov, najmä náš vzťah k domácej spisbe.

Vilikovského knihu možno čítať ako duchaplné zúčtovanie s hejslováctvom, ako veselú rozlúčku s ilúziami o našej kultúre, alebo ako ironické rekviem za voľakedy dôležité povolanie knižného redaktora. Aby bola irónia dokonalá, nemá ho ani táto kniha. Ešteže o korektúry sa postarala Ingrid Hrubaničová.

„Táto kniha je o jednom Slovákovi, lebo tak o tom rozhodli jazyk a kultúra. Je aj o jednom mužovi, lebo tak to zariadila príroda. Byť Slovákom a súčasne mužom nie je ťažké, najmä keď človek nemá na výber, ale rozprávať o tomto odľahčenom bytí až také ľahké nie je. A tak si Vilikovského textové Ja s dvojitou identitou musí vypomáhať citátmi svojich kolegov, požičiavať slová zo susedných jazykov a vďaka tejto pomoci pomaly pracovať na privedení zmyslu života k reči. Výsledkom tejto práce je text – tok, pripomínajúci pohyb psa na ceste. Pes, s najväčšou pravdepodobnosťou bastard, pobieha z jednej strany cesty na druhú, nečakane zastane pri medzníku alebo strome pri ceste, ovonia ich a potom tryskom vyrazí vpred alebo sa vráti kúsok späť, aby sa týmto cikcakovitým pohybom odniekiaľ niekam dostal.“ Peter Michalovič

„Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie.“ Tomáš Janovic